Leto sa skončilo

Náš subjektívny pocitový stav je oveľa lepší počas slnečného počasia, ako cez pochmúrne a šedé jesenné dni. V jeseni je deň čoraz kratší, t.zn. kratšie je jasno. Ak máme možnosť, dlhšie spíme, ale aj tak sa stále ponosujeme na nevyspatie.Sú to veľmi charakteristické črty jesenno – zimnej depresie. Pravidelné vystupovanie depresie každú zimu je považované za zvláštnu chorobnú jednotku, nazývanú menom sezónová psychóza afektívna (SPA). Príznaky SPA môžu byť príčinou fyziologických ťažkostí (takých ako zápcha, narastanie pocitu hladu, hlavne chuti na sladké čo vedie k rýchlemu prírastku na váhe) a emocionálnych problémov (poruchy spánku a pocit skľúčenosti). Často pocit stálej únavy prevažuje nad prežívaním smútku. Jesenno - zimná depresia môže prebiehať bez pocitu skľúčenosti.

Niektorí pociťujú hlbokú depresiu každú jeseň. Asi 10 % ľudí pociťuje príznaky jesenno – zimnej depresie. Jej pôsobenie sa najviac pociťuje v tretej dekáde života, menej sa ukazuje po 60. roku. Častejšie sa stáva ženám ako mužom. Jesenno – zimná depresia môže vystupovať taktiež u detí. Prejavuje sa ťažkosťami so vstávaním z postele, stálou únavou, ťažkosťami s učením. Deti sa stávajú apatické a vrtošivé.

Jej príznaky môžu vystupovať s rôznou intenzitou v závislosti od dostupu a intenzity slnečných lúčov.Zvlášť sú na toto vystavené osoby, ktoré trávia celý deň v zatvorenej miestnosti s obmedzeným prístupom prirodzeného svetla.

Efekty SPA ustupujú, keď:

• použijeme fototerapiu, t.j. väčšiu časť dňa strávime v dobre osvetlených priestoroch,
• prispôsobime sa k novým existenčným podmienkám, cez zvýšenú fizyckú aktivitu na čerstvom vzduchu a správnu výživu.

Prečo upadáme do depresie?
Príčinami depresie sú poruchy v základných biochemických procesoch zapríčinené psychickými, fyziologickými a sociologickými činiteľami v ľudskom živote.

Náležitá funkčnosť nášho mozgu závisí od patričnej spolupráce chemických substancií, ktoré sa nazývajú mediátory.Aj najmenšia zmena v množstve mediátorov sa môže stať príčinou vzniku predispozície k depresii alebo samej depresie.

Poznáme tri mediátory:

• serotonín, hormón produkovaný v žalúdku, kontroluje náladu, stavy vedomia, má antidepresné pôsobenie
• nonadrenalín, hormón produkovaný nervovými bunkami,populárne nazývaný hormónom "boja alebo úteku"
• dopamín, substancia podobná ako hormón, jej neprítomnosť alebo nadmer vedie k neurologickým chorobám a depresiám.

Mediátory podmieňujú našu náladu. Za centrum vytvárania našej nálady sú považované skupiny neurónov v mozgu. Ak tieto centrá pracujú správne, mediátory synchronizovaným spôsobom pomáhajú kontrolovať nálady. Ak však mediátory začínajú zle pracovať, zjavuje sa depresia.

Pred vyše desiatimi rokmi panovala mienka, že príčinou depresie je proste zníženie serotonínu, nonadrenalínu a dopamínu v mozgu. Dnes vieme, že mechanizmy, ktoré sú príčinou depresie, sú omnoho viac komplikované.